Lev a jahňa

Často krát mám toho toľko čo povedať. Ale mlčím. V posledných dňoch sa mi systém mlčania vyplatil. Samozrejme, nemyslím totálne mlčanie. Ide skorej o vnútorné mlčanie. Mlčanie v mojom tele. Milión myšlienok počas dňa. Ktoré.. ignorujem. Nechcem ich rozoberať. Nechcem na ne myslieť. Nechcem ich prijať. 


Zlom sa stal myslím že v pondelok ráno.
Po ako inak, pondelňajšom príšernom zobudení so slovami .. to už ?!!, sa stávalo všetko divným. Pretriem si oči a kráčam do kúpelne. áno, príšerne vyzeráš. Kričí na mňa osoba v zrkadla. Odpoviem jej tou istou vetou. Po vykonaní všetkých nezbytných procedúrach ako sa stať človekom v ženskej podobe som zastala. Čo do to pekla bolo ?! Veľmi, ale veľmi neskoro a pomaly som si uvedomila a opakovala moje uvažovanie pri umývaní zubov. Celú tú dobu popri umývaní som rozmýšľala nad významom a zmyslom môjho života. (pri umývaní zubov 6:45 ráno, takéto myšlienky ako najväčší depkár na svete) Uvedomila som si že vlastne zmyslom toho všetkého tlaku cez týždeň je jadrom môjho vyčkávania a prežívania čakanie na víkend. Na 48 hodín totálne vypnutia mojej zaťaženej mysle zo školy. Choré. Prišla SMS - spolužiačka dnes nejde do školy, idem sama. Super, dnešný deň je predurčený k zahynutiu. V škole to nebolo o nič lepšie. Celý čas mám v mysli moje myšlienky. Na ňho, na toho, na koho nemám. Chcem ich poslať preč. Sústredím sa teda na niečo, iné. Som v škole áno, sústredím sa na výklad učiteľky. Aké priamočiare. Jediné čo ide do mojej hlavy sú len bla bla bla hfeudi xcsd... Stále mysľou inde. Ok. Idem na to inak. Pozerám sa von. Tak toto nefunguje. Pozerám sa po triede. Znudené tváre, nad trpením z pondelka. Ide to lepšie. Až v tom ma to napadlo.  Sústrediť sa na myšlienky iných nie na tie moje. No nie že by som čítala myšlienky. Ale myslím že každého spolužiaka poznám dosť aspoň na to aby som vedela o čom rozmýšľajú. Idem po rade .. "ako to mu to poviem ?!"
"zasa mi nenapísal ale uvidím ho na obede" ... Crrn zvoní.
Takýmto spôsobom som zabíjala celý týždeň.Nemôžem dovoliť svojim myšlienkam aby sa nadalej snažili predierať z hlavy do mojej hrude. Na to sú príliš bezvýznamné, naivné ...
V tom ma pretrhlo učenie slovenčiny. Marína. Bohyňa.Krásavica.Nenaplnená láska. A potom to prišlo, veta ktorá mi vrátila moju myseľ, bez hanby prišla späť do hlavy. Udiera ma, že som ju neposlúchala. Dáva mi to vedieť." Diamant v hrude nezhnije"  Rozmýšľam nad ním. Je v meste ?! Alebo príde na budúci týždeň ?! Ak áno uvidím ho.. Budem silná, alebo bezmocná ?! Bude on lev a ja jahniatko ? Alebo sa postavím proti sebe a budem ja lev. !áno, chcem byť lev. Chcem ho zraziť na kolená a vyžívať sa v jeho utrpení, že jeho moc sa stráca ako moja nádej že ho budem mať opäť pri sebe.
Počúvam pesničku, už aspoň 20 x po sebe. A opakujem si tie slová v texte ..

crimson and bare as I stand

yours completely

yours

as we go over

sing for the lion and lamb

their hearts are hunting

still hunts hope

ever and ever

ever

what you are given 

can't be forgotten

and never forsaken

Tak. A už opäť mám svoje myšlienky. Sú šťastné, sú tam kde majú byť. Aj ja som šťastná, zajtra je víkend. A budem tam, kde mám byť. S mojím priateľom..